Život Prešova
online
online
Zomrel bývalý sólista Opery SND Gurgen Ovsepian
16.02.2021 Bratislava
Bratislava
16. februára (TASR) - Vo veku 65 rokov zomrel v pondelok 15. februára v
Bratislave tenorista, bývalý sólista Opery Slovenského národného
divadla (SND) Gurgen Ovsepian. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka
SND Izabela Pažítková.
Gurgen Ovsepian sa narodil 1. marca 1955 v mestečku Sisian v Arménsku. Operný spev si ho získal počas vojenskej služby v ďalekom Vladivostoku, keď v rozhlase počul Šaľapina interpretovať Borisa Godunova. Operný spev študoval najskôr na Konzervatóriu v Jerevane (1976 – 1980). Následne na Ruskej hudobnej akadémii Gnessinských v Moskve u jedného z najväčších ruských tenoristov, sólistu Veľkého divadla v Moskve Salamona Chromčenka. V Moskve sa k štúdiu spevu pridalo aj štúdium pedagogiky (1980 – 1985).
Prvou opernou scénou v sólistickej kariére Gurgena Ovsepiana bolo Akademické divadlo opery a baletu v Saratove (1986 – 1992). V Štátnej opere Banská Bystrica pôsobil v rokoch 1992 – 1994, debutoval tam v úlohe Fernanda v Donizettiho opere Favoritka. V historickej budove SND sa z potlesku publika tešil v rokoch 1994 – 2011. O svoje profesionálne i pedagogické skúsenosti sa delil s mladými na Konzervatóriu v Bratislave (2005), Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave od roku 2007 i ako hlasový pedagóg v SND.
"Do SND vstúpil Gurgen Ovsepian ako vášnivý Otello a získal si kritiku i divákov. Táto postava určite patrila k jeho preferovaným, veď ju spieval na rôznych scénach vyše 130-krát," podčiarkla Pažítková s tým, že umelec si viedol štatistiky svojich vystúpení, ktorých bolo vyše 1000. "Dona Carla spieval okolo 120-krát, Dona Josého v Carmen okolo 180-krát, ale najviac Radama v Aide, presne 186-krát. Okrem týchto postáv však k jeho najobľúbenejším patril Hermann v Pikovej dáme," doplnila.
Ovsepian účinkoval na operných scénach i festivaloch v Moskve, Budapešti, Prahe, Mníchove, Zürichu, Berne, Viedni, Turíne, Bergame i Salzburgu, kde spolupracoval s Claudiom Abbadom. V repertoári mal opery Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho, Gaetana Donizettiho, Piotra Iľjiča Čajkovského, Georgesa Bizeta, Ruggera Leoncavalla, Pietra Mascagniho a ďalších velikánov.
Gurgen Ovsepian sa narodil 1. marca 1955 v mestečku Sisian v Arménsku. Operný spev si ho získal počas vojenskej služby v ďalekom Vladivostoku, keď v rozhlase počul Šaľapina interpretovať Borisa Godunova. Operný spev študoval najskôr na Konzervatóriu v Jerevane (1976 – 1980). Následne na Ruskej hudobnej akadémii Gnessinských v Moskve u jedného z najväčších ruských tenoristov, sólistu Veľkého divadla v Moskve Salamona Chromčenka. V Moskve sa k štúdiu spevu pridalo aj štúdium pedagogiky (1980 – 1985).
Prvou opernou scénou v sólistickej kariére Gurgena Ovsepiana bolo Akademické divadlo opery a baletu v Saratove (1986 – 1992). V Štátnej opere Banská Bystrica pôsobil v rokoch 1992 – 1994, debutoval tam v úlohe Fernanda v Donizettiho opere Favoritka. V historickej budove SND sa z potlesku publika tešil v rokoch 1994 – 2011. O svoje profesionálne i pedagogické skúsenosti sa delil s mladými na Konzervatóriu v Bratislave (2005), Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave od roku 2007 i ako hlasový pedagóg v SND.
"Do SND vstúpil Gurgen Ovsepian ako vášnivý Otello a získal si kritiku i divákov. Táto postava určite patrila k jeho preferovaným, veď ju spieval na rôznych scénach vyše 130-krát," podčiarkla Pažítková s tým, že umelec si viedol štatistiky svojich vystúpení, ktorých bolo vyše 1000. "Dona Carla spieval okolo 120-krát, Dona Josého v Carmen okolo 180-krát, ale najviac Radama v Aide, presne 186-krát. Okrem týchto postáv však k jeho najobľúbenejším patril Hermann v Pikovej dáme," doplnila.
Ovsepian účinkoval na operných scénach i festivaloch v Moskve, Budapešti, Prahe, Mníchove, Zürichu, Berne, Viedni, Turíne, Bergame i Salzburgu, kde spolupracoval s Claudiom Abbadom. V repertoári mal opery Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho, Gaetana Donizettiho, Piotra Iľjiča Čajkovského, Georgesa Bizeta, Ruggera Leoncavalla, Pietra Mascagniho a ďalších velikánov.
www.ZIVOTPO.sk
